Ako som zvíťazila nad histamínom

Každý kto sa stretol s diagnózou histamínová intolerancia má iný príbeh. Prečo? Pretože histamínovou intoleranciou sa dá nazvať všetko. Ak hovorím, že všetko, tak to tak aj myslím. Mám o tom osobnú skúsenosť. Nielen moju, ale aj ľudí, ktorých som stretla alebo ktorí si prišli ku mne po radu. Ale, poďme na moju skúsenosť.

Diagnózu stanovil alergológ

Diagnózu mi vtedy stanovil môj alergológ, so slovami, testy na koži vám vyšli negatívne, krvné testy na bežné alergie máte v poriadku, kožný lekár vás testoval nezistil žiadne nové alergie (nikel a olovo som už intolerovala pár rokov predtým),  no neviem čo by to mohlo byť…. viem vám predpísať bežne histaminiká a masť na ruky s minimálnym množstvom hormónov.

Tú som už vyskúšala od kožnej lekárky. Okej, tak predpíšeme silnejšiu, nemusíte sa báť, ešte je aj silnejšia ak táto nezaberie. Ale ja mám odskúšanú aj tú, bola moja odpoveď….aj tú, aj tú, aj tú….v mojej lekárničke by ste našli niekoľko druhov rôznych mastičiek od bežnej kalciovej, až po vami ponúkanú hormonálnu. Mne to nerieši môj zdravotný problém. Neviem čo mi je, ako mám vedieť, že to čo mi ordinujete je správne.

Histamínová intolerancia

Tak spravíme test na histamín. Prosím? V živote som o tejto intolerancii nepočula. Prišla som domov a začala študovať. No poviem Vám, nič horšie som nemohla spraviť. Internet na mňa chrlil jednu informáciu po druhej čo vlastne histamínová intolerancia je a vyšlo mi z toho jedno, a to, že ja vlastne nemôžem takmer nič  jesť ani piť. Pritiahla som to trochu za vlasy, ale ten kto rieši histamínovú intoleranciu vie, o čom hovorím.

S nádejou, že ja ju nemám som si išla po výsledky k spomínanému alergológovi.  A neuveríte, mala som ju. Teda podľa jeho slov, teda vlastne podľa slov sestričky, lebo lekár ani von nevyšiel. Kartu s výsledkami mi podala sestra, spolu s letáčikom ,,Histamínová intolerancia“. A dosť. Ak toto má byť výsledok môjho hľadania pomoci u lekárov, (bol už niekoľký v poradí za posledného pol roka, kde som skončila s mojimi problémami s kožou) tak potom ďakujem!

Domáca liečba

Rozhodla som sa teda pre cestu v zmysle: „pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže“.  

Obrátila som svoje stravovanie hore nohami, nie že by som predtým veľmi ,,hrešila“, ale viac som si všímala obaly na potravinách čo som kupovala. Kupovala som menej a radšej v bio obchodíkoch. Ovocie a zeleninu som kupovala na tržnici od drobných pestovateľov. Pripravovala som si sama stravu, varila, tešila sa na každý ďalší obed. A toto pokladám za veľmi dôležité. Jedlo, ktoré som si mohla dovoliť vtedy jesť, som pripravovala s láskou a nie s vedomím, že ,,len“ toto môžem, alebo toto ,,musím“, lebo mám potravinovú intoleranciu.

Urobila som niekoľko ďalších ,,kozmetických“ úprav vo svojom živote. So známou dôverou sa obrátila na prírodnú liečbu. Oprášila starú dobrú Lekáreň z prírody od Marie Treben a dychtivo počúvala rady pani Agátky z Cígľa sprostredkované našou ,,rodinnou“ lekárkou, ktorá ju roky rokúce uznáva , tak ako ja.

Prestala som počúvať zastrašujúce odporúčania lekárov, internetu a ,,odborných“ letáčikov, počúvala som viac svoje telo. Natrafila som na viacero odborníkov v oblasti prírodnej liečby.

Moja veľká vďaka patrí pánovi profesorovi Palházymu, ktorého som vďaka bohu stretla na jednej jeho prednáške v Prievidzi. A potom ešte niekoľkokrát. Nasmeroval ma na doplnok, ktorý mi neskutočne pomohol a nahradil dovtedy užívaný DAOsin, jediný ,,liek“ na histamín. (Nechcem si ani spomínať, z čoho je tento liek pripravovaný)

Chemické lieky som vymenila za prírodné

Bol to Digestív Enzým, ktorým som pomohla mojim enzýmom sa znovu naštartovať. Posilnila črevá probiotikmi  AC Zymes, striedala s Acidhophylus a pri akútnejšom zažívacom probléme žula Probiobalance. Snažila som sa posilniť čo najviac imunitu – samozrejmosťou boli vysoké dávky Céčka C1000.

Prvé známky zlepšenia nastali po pár týždňoch, po mesiaci dvoch som si dovolila urobiť očistu a po troch rokoch už na akútne problémy spojené s ,,histamínovou intoleranciou“ už len spomínala.

V tomto momente myslím  na ľudí, ktorí sa stále trápia s potravinovými intoleranciami. Nie je to žiadna sranda. Sú to veľakrát bezútešné situácie, ktorými si vďaka nim musíme prejsť. Sama som bola veľakrát na hrane, už aj psychicky.

Opísala som to veľmi zjednodušene, celé peripetie s histamínovou intoleranciou, ale je to riadne zamotané klbko a kým sa rozmotá, treba veľa síl a trpezlivosti, ale verte mi, ide to. A ide to bez chémie, s uvedomením si samého seba, poznaním seba a dať do toho veľa, veľa lásky…..