Vnímajme zrkadlenie a naučme sa správne si priať

Včera som mala telefonát a kamarát mi vraví: ,, Neviem sa pohnúť ďalej s prerábaním domu, nikto mi neodpisuje na sms, nezdvihne telefón. Nevrátili mi plány domu. Je to už niekoľko mesiacov. Nikto nemá čas. Každý ma toho veľa……..

….hm, čo sa deje?

Čo tak, zrkadlenie ?

Vesmír nám pekne zrkadlí samých seba. Stačí sa len zastaviť a uvedomiť si.

Veď to ja nemám čas, ja som neustále v časovej tiesni, z mojich úst neustále počuť ,,mám toho veľa“. Dom, ktorý chcem prerábať ma vlastne ani nevidí, pretože som neustále mimo. ,, 300 dní z 360 v ňom nie som“, vravievam ?. A chcem za to výhody – od vodárov, od dediny….. Chcem ja vôbec žiť v tom dome? stratiť výhody?

Ako sa má teda rozhodnúť vesmír, keď ja sám hovorím iné a konám iné, snívam iné a žijem iné. ?

Majte vieru

Moja vlastná skúsenosť je, že keď svojmu snu, projektu, zámeru verím – brány sa otvárajú. Aj také, o ktorých som nemala ani šajnu a ja som v nemom úžase.

Vau! Vo všetkom zaraz vidím novú príležitosť, šancu. Nové nápady prichádzajú, akoby samé.

Na druhej strane môj známy …. teda, ak čomusi nebudeme veriť, pôjde to ťažko. Ak nespravíme rozhodnutie a zmeny, len budem o tom hovoriť – neudeje sa. Samy si vtedy priťahujeme  prekážky. A zvykneme, ešte za to viniť aj okolie. Nie je nikto vinný, to len to naše okolie a udalosti nám zrkadlia naše nastavenie, našu energiu.

Ale aj to je dobre. Aj toto nás ma niekde posunúť. Stačí si uvedomiť.

Aj ,,nie“ je odpoveď

Ak naše vnútro/naše podvedomie nechce, aby sme sa do niečoho pustili, aj keď nápad tam je a dobrý, určite sa to deje pre niečo.

Vtedy treba dôverovať ,,vesmíru“.  A poďakovať, pretože nám ukázal, že nie je čas.

Netreba ,,tlačiť na pílu“. Netreba robiť nič a počkať na čas, kedy sa cesta otvorí.

A hlavne, dôverovať. Úprimne a zo srdca ?.

 Tak nádherne sa to mne samej deje práve tento rok. Rok, na ktorý veľa ľudí vôkol nadáva. Ja zaň ďakujem. Mám ho nádherný. A stále viac a viac. Veci sa mi dejú tak, ako si prajem a priala som si už dlhšie. Samozrejme stane sa aj niečo čo ma zabrzdí, vtedy poďakujem a nechám tak. Smerujem inam. Tam kde  moja energia môže prúdiť. Nezastavujem ju tým, že nasilu niečo požadujem.

Nedeje sa/nedarí sa = nemá sa diať/nemá sa dariť.  Z času na čas, potrebujeme aj uzemniť ? ĎAKUJEM!

Je to všetko o MOJOM osobnom nastavení. Nespolieham sa na iných (vládu, zamestnávateľa, mesto, deti, rodičov…..), veď to je o mne, nie o nich.

Nezabúdajme na vďačnosť

Ja niečo chcem, tak si to úprimne prajem a pre to niečo robím.

A ono sa mi to plní a deje. A ja za to ďakujem. Ďakujem aj stokrát denne. Neprijímam len tak automaticky. Prijmem s vďakou. A robím to kvôli sebe, nie kvôli okoliu, kvôli iným ľuďom, kvôli peniazom…….robím to pre dobrý pocit. Pretože ten pocit, je pre mňa neskutočne dôležitý.

A potom, potom prichádza aj to ostatné do môjho života – napríklad skvelí ľudia, ponuka vysnívanej práce, udalosti ktoré som si priala zažiť, aj peniaze.