Nákupy so starkou

Spomínam na nákupy so starkou, kedy som ich netrpezlivo ťahala za ruku, so slovami ,,starkááá, poďme úúúž“… lebo starká museli prehodiť aspoň slovko dve so ženami v dedinskom obchode o tom čo ide ktorá variť, ako to ktorá varí, aký zlepšovák ma pri varení…..pretože to bol najlepší zdroj receptov a nápadov do kuchyne. 

V minulosti sa ľudia stravovali zdravšie

A tak sa nákupný čas zo starkinho  ,,odskočíme niečo kúpiť“ pretiahol na čas, počas ktorého som, poslušne čakajúc ( hi hi ? podskakujúc) vedľa starkej, mohla napísať celú knihu zozbieraných dobrých rád a nápadov. Ale viete aký to bol čas? Čas plný ľudského porozumenia tepla, láskavých slov a rád……

Všetko sa zrýchlilo, nemáme čas na varenie, nákupy – mám na mysli tie rozumné, efektné nákupy, kedy sme vkladali do košíkov len potrebné veci a v množstve ktoré sme dokázali spotrebovať.  Proste aj pri nákupe a konzume sme používali hlavu a hlavne srdce. S láskou sme si spomenuli, čo ten ktorý člen domácnosti obľubuje a podľa toho varili. Dôležité je, že varili. Dnes si vieme ,,ušetriť“ čas a namiesto varenia, kupujeme. Kupujeme rýchlo spracovateľné potraviny, polotovary. Stravujeme sa v reštauráciách a stánkoch rýchleho občerstvenia.  Rýchlo, rýchlo, rýchlo….

Nie je nám však čo vyčítať. Doba nás to naučila.

Máte čas navariť?

Skutočne je to doba, ktorá je na vine? Nie som to náhodou ja sama? Pretože, kto iný by mal mať dosah na moje rozhodnutia. Kto iný by sa mal postarať o to, aby som odišla z práce o polhodinku skôr (nie ťahať nezmyselné nadčasy) a mať čas s rozumom nakúpiť. Prísť domov a mať čas s láskou navariť. Ako si vážim svoje zdravie, že sama sebe kladiem na stôl instantné, konzervované a inak priemyselne spracované polotovary plné konzervantov, farbív a ,,éčiek“.

Našťastie naše telo je veľmi inteligentne stvorené a keď má toho dosť  – jednoducho povie dosť!

Naučte sa počúvať svoje telo

Nechápem čo mi vraví telo? Už ho to teda nebaví a posťažuje sa hlave. Hlava chce riešiť, ale nedávam tomu ani zamak srdca. Srdce vkladať do choroby? Ale nie, predsa len sa pokúsim hlavou. Telo znovu vzdoruje a prihadzuje ďalší signál. V hlave sa zapína červené svetielko a vysiela ho do srdca. A takto spolu zápasíme, až kým nepríde uvedomenie.

Uvedomím si, že zdravie mám len jedno. Že život, mám len jeden. Že je len v mojich rukách ako ho chcem prežiť. Rozhodnutie je jasné. V zdraví.

A viete čo, je nás omnoho viac ako ja, čo sme si toto uvedomili.

Chcete vedieť viac ? ? ………